Get Adobe Flash player

Juraj Jánošík

  (25.1. 1688  Terchová – 18.3. 1713  Liptovský Mikuláš)                 

                Ľudový hrdina a zbojnícky kapitán Juraj Jánošík pochádzal z chudobnej poddanskej rodiny.  Spolu s otcom Martinom,  matkou Annou, rod. Cesnakovou  a s troma bratmi od detstva pracoval na rodinnom poddanskom hospodárstve. Ako 18 ročný sa stal vojakom v kuruckej armáde Františka II. Rákociho, potom bol vojakom v cisárskej armáde, z ktorej ho vykúpili rodičia a vrátil sa do rodnej obce.

                Ako príslušník cisárskej armády bol strážcom na Bytčianskom zámku, kde nadviazal kontakty s väzenským zbojníckym kapitánom Tomášom Uhorčíkom. Po jeho úteku z väzenia zložil do jeho rúk v Terchovej zbojnícku prísahu (29. 9. 1711) a prevzal od neho zbojnícku družinu na Kysuciach, ktorú potom viedol aj vďaka vojenským skúsenostiam a organizátorským schopnostiam. Príslušníci jeho družiny sa regrutovali zo severozápadného Slovenska, Moravy i Poľska, pôsobili v Trenčianskej, Liptovskej, Oravskej a Gemersko-malohontskej stolici, v Poľsku, Sliezsku a na Morave. Prepadali šľachticov a bohatých mešťanov, na zimu sa rozchádzali po dedinách a často menili miesto pobytu. Sám sa zdržiaval v Terchovej, na kysuckých dedinách a samotách a v Klenovci u Tomáša Uhorčíka.

               Tu ho 26. 10. 1712 chytili hajdúsi v Malohonte a uväznili v Hrachove, podplatil však strážcov a utiekol. Začiatkom roku 1713 ho opäť chytili a uväznili v kaštieli Vranovo v Liptovskom Mikuláši-Palúdzke. Liptovská stolica si na neho uplaťňovala súdnu právomoc, pretože sa pokladala za osobitne poškodenú pôsobením jeho zbojníckej družiny. Na časť otázok predložených Liptovskou a Trenčianskou stolicou neodpovedal ani po mučení, dokonca  poprel aj obvinenie zo zabitia človeka. Stoličný súd, ktorý zasadal 16. – 17. 3. 1713  V Liptovskom Mikuláši a skladal sa z predstaviteľov liptovského zemianstva  ( Čemický, Okoličáni, Paluďai-Palúdzsky), ho odsúdili na smrť obesením na hák. Zemiansky súd Löwenburgovcov, vlastníkov Terchovej, odsúdil 18. 12. 1713  na smrť aj jeho mladšieho brata Jána za prechovávanie koristi a pomoc, ktorú poskytoval bratovi.                                           

                 

                    Zbojníctvo bolo v jeho dobe jednou z foriem triedneho protifeudálneho odporu utláčaného ľudu, decimovaného aj častými vojnami a epidémiami  a hlboko vplývalo na vedomie ľudových más. Zbojnícki vodcovia symbolizovali v ľudových predstavách  a legendách bojovníkov za právo a sociálnu spravodlivosť. On sám zostal po stáročia symbolom odporu pracujúceho ľudu proti vykorisťovaniu a národnému útlaku, hrdinom množstva ľudových rozprávok, povestí, piesní a tancov.

Flags Widget powered by AB-WebLog.com.