Get Adobe Flash player

Osobnosti Terchovej

Adam František Kollár                          

(17. 4. 1718 Terchová – 10. 7. 1783 Viedeň)

Adam František Kollár patrí medzi najvýraznejšie osobnosti vedy 18. storočia a považuje sa za jedného zo zakladateľov tereziánskeho osvietenstva. Bol knihovník, historik, pedagóg, filológ, publicista a dvorský radca Márie Terézie. Pre múdrosť a rozhľadenosť ho podľa slávneho gréckeho filozofa nazývali „slovenský Sokrates“.

 Pôvodne študoval teológiu , z jezuitského rádu vystúpil pre názorové nezhody ešte pred vysvätením.Po skončení štúdií mal Adam František Kollár rozsiahle vedomosti z filozofie, histórie a jazykov – ovládal latinčinu, gréčtinu, nemčinu, maďarčinu, francúzštinu, taliančinu  a východné jazyky: hebrejčinu, turečtinu, perzštinu.  Od roku 1748 pracoval v dvorskej c. k. knižnici vo Viedni a roku 1774 sa stal jej riaditeľom.  Najvýznamnejšiu časť vedeckej práce Kollára tvoria diela z oblasti histórie, práva, filológie, ale veľký význam mali tiež diela pedagogické, etnologické, básnické a knihovnícke.   

Kollár bol zástancom absolútnej moci osvieteneckého panovníka, vystupoval proti výsadám šľachty a cirkvi, ktoré mali najmä v Uhorsku privilegované postavenie.

V troch knihách Dejiny patronátneho práva apoštolských kráľov Uhorska (Historiaedoplomaticae iuris patronatus apostolicorum Hungariae regum libritres), dokazoval využívanie úplného patronátneho práva uhorskými panovníkmi, vrátane voľby vysokých cirkevných hodnostárov.

V diele O počiatkoch a ustavičnom používaní zákonodarnej moci (Deoriginibus et usu perpetuo   potestatis legislatoriae circa sacraapostolicorum regni Ungariae) napadol aj výsady šľachty, žiadal zlepšenie hospodárskeho postavenia poddaného ľudu a zdanenie šľachty. Spochybnil niektorých predstaviteľov katolíckej cirkvi a priklonil sa k myšlienke zrovnoprávnenia protestantov. Šľachtu a cirkev spis tak pobúril, že knihu zakázali a verejne spálili na bratislavskom námestí. Samotnému autorovi hrozilo vyhnanstvo. Bol autorom historických diel: Desať kníh o panónskej vojne od Gašpara Ursina Velia, O pôvode, rozšírení a osadení rusínskej národnosti v Uhorsku, Oprávnenie Uhorska v Rusku a iných. 

Štúdiu jazykov, najmä východných (orientálnych) sa venoval Kollár už v mladosti. Mal zásluhy aj pri založení Cisársko-kráľovskej akadémii orientálnych jazykov vo Viedni. Vydal vzácny rukopis tureckej kroniky – Koruna dejín (Saadeddiniscriptoris Annales turcici) zostavil perzskú antológiu (Anthologica persica) doplnil a vydal gramatiku tureckého jazyka od F. Mesgnien-Meninského zostavil a vydal gramatiku latinčiny (Angangsgründe der lataeinischenSprache) tri učebnice latinčiny preložil do slovenčiny tereziánsky urbár.

V roku 1774 bola zreorganizovaná Dvorská študijná komisia, ktorej hlavnou náplňou sa stalo riadenie kultúrnej politiky, najmä školstva v západnej časti monarchie. Mária Terézia vymenovala Kollára za člena tejto komisie s úlohou založiť Akadémiu vied vo Viedni a vypracovať návrh na reformu latinských gymnázií. Návrh vydal potom kolektív autorov tlačou pod názvom Ratioeducationis. Pri vypracovávaní reformy sa Kollár stal riaditeľom všetkých viedenských gymnázií, dve z nich priamo riadil, aby si overil svoje pedagogické názory na reformu v praxi.  Základom všetkých činností Adama Františka Kollára bola jeho práca knihovníka, predovšetkým jeho celoživotné zberateľské úsilie, vďaka ktorému sa mu podarilo získať vzácne materiály a využiť ich na štúdium dejín, práva  a jazykov.   Mal značný politický vplyv na uhorskú politiku dvora cez panovníčku Máriu Teréziu a Štátnu radu. Cisárovná Mária Terézia obnovila Kollárovi za osobitné zásluhy šľachtictvo, ktoré mu prináležalo po predkoch z otcovej strany a darovala mu bývalý jezuitský majetok, dedinu Keresztény v Šopronskej stolici. Držala nad ním svoju ochrannú ruku proti šľachte a cirkvi, ktoré si Kollár svojimi dielami znepriatelil. Bola krstnou matkou jeho jediného dieťaťa – dcéry, ktorú pomenoval na počesť cisárovnej – Mária Terézia.

Flags Widget powered by AB-WebLog.com.